 |
| Orig. názov: Replica/ Autorka: Lauren Oliver/ 520 strán/ CooBoo 2018/ sci-fy, fantasy, dystópia |
v knihe nájdete:
Je tam, no akoby ho ani nevidel nikto,
v jeho vodách striehne len neúprosné ticho.
A hoc sú tí, čo chcú vidieť svet za múrmi zúfalo,
keď spoznajú Haven, prajú si, aby sa tak nestalo.
Život pred bránami mocnými, patrí z nich jednej,
ona však cíti, že nežije, iba prežíva v nedobytnej klietke.
Tá druhá, naopak, uväznená je za múrmi,
ako replika 24 vedie život jednotvárny, pochmúrny.
Osud, ten však zavše nečakaný býva,
netušíme, kto sa na našej ceste skrýva.
je fajn, že občas nevieme kam sa ten svet hýbe,
veď našu knihu možno netvorí iba jeden príbeh.
Odkedy som pred pár rokmi prvý raz zbadala túto knihu, nikdy som na ňu tak celkom nezabudla. Áno, prišlo veľa iných, možno i lepších, no vždy som tak nejak dúfala, že ma táto jedinečnosť neobíde. A stalo sa. Po pár uponáhľaných rokoch vyšla Replika i v jazyku skoro-materinskom a ja som dostala šancu prečítať si dva odlišné, no zároveň neobyčajne podobné príbehy, ktoré tvoria jednu knihu.
Všetko sa to začalo pomaly. V prípade repliky Lyry tajomne a melancholicky, v príbehu Gemmy zasa depresívne a pubertiacky, no na oboch stranách knihy sme si najprv prešli klasickým zoznámením sa s prostredím, svetom a ostatnými postavami. Čítalo sa to veľmi rýchlo a príjemne, naozaj ma bavilo objavovať tajomstvá a zákutia oboch svetov a spolu s našimi dvoma hlavnými hrdinkami zisťovať informácie o podivnom inštitúte. Oba príbehy mali niečo do seba, napätie sa postupne stupňovalo a ja som nedočkavo čakala na dávky akcie. Prišli. Od napätia som nevedela obsedieť a čítala som ako vietor, len aby som sa dostala ďalej.
No potom sa objavil problém. V jednom okamihu som na chvíľu stratila iskru knihy. Prečítavala som sa cestou nesmierneho napätia, ale ja sama som ho nezažívala. Čítala som o motýľoch v bruchu, no ja som necítila ani len muchu. A hoci som pri čítaní prežívala príjemné chvíle a užívala som si atmosféru knihy, čakala som veľké bum, alebo aj malé bum, no neprišli. Koniec sa k tomu síce priblížil a vytvoril odrazový mostík na ďalší diel, no ešte stále to nebolo ono.
"Ve Tmě za očními víčky Lyře explodoval vesmír,
rozpínal se v zářivém jasu jako život sám.
A ako ani tento príbeh nebol iba obyčajným príbehom, tak postavy v tejto knihe neboli iba obyčajnými postavami. Prvá s ktorou som sa zoznámila ja, bola Lyra. Tajomná, tichá, naivná, no i napriek tomu silná dievčina, ktorej bolo celej život hovorené, že nie je človekom. To ako vnímala svet bolo často krát priam detinské, avšak práve to ju, i jej príbeh v mojich očiach spravilo naozaj výnimočnou. Občas sa chovala hlúpo. Veľmi hlúpo. A inokedy zasa hlúposti aj hovorila. No aj napriek všetkému sa pre mňa tvrdohlavá a až príliš sladká Lyra stala nenahraditeľnou. Nenahraditeľnou replikou.
Oproti vskutku zaujímavej replike stál aj príbeh Gemmy, dievčiny, ktorá akoby ani nepatrila do tohto sveta. A hoci sa na prvý pohľad zdalo, že dostala od života naozaj všetko, niečo v jej živote naozaj chýbalo. Nikdy pre nikoho nebola najdôležitejšia. Jej otec, veľké bizinisové zviera, sa na ňu nikdy nepozrel s láskou v očiach a jej mama ju nikdy nepohladila a nepošepla jej ako veľmi ju miluje. A Gemma sa odpoveď na to "prečo" pokúsi nájsť práve na tajomnom ostrove.
A práve vďaka prepleteniu osudov dvoch dievčat sme mali možnosť spoznať nebojácneho Jakea, ktorý sa ako jediný dostal na tajomný ostrov, repliku číslo 72, ktorý ako jediný utiekol a (perverta) Peta, ktorý ako jediný Gemmu považoval za najdôležitejšiu. A práve tieto tri výnimočné postavy spolu s neobyčajnou sestrou a diabolským doktorom naozaj zamávali týmto príbehom.
Hlavným dôvodom slávy tejto knihy je veľmi netradične nie jej obsah, či postavy, ale jej formát. Jediná kniha totiž v sebe ukrýva dva príbehy (jeden spredu a jeden zozadu ). V podstate nejde o nič revolučné, no vďaka tejto výnimočnosti sa knihomoli rozdelili na dva tábory- tí, ktorým to príde zaujímavé a tí, ktorí túto zvláštnosť preklínajú. Ja osobne som sa rozhodla formát využiť a tak som preskakovala z jedného príbehu do druhého. A úprimne? Páčilo sa mi ako to celé splynulo s posolstvom príbehu o prepájaní osudov a o dvoch príbehoch, ktoré sa kdesi spájajú a inde rozpájajú, no tento unikátny formát by unikátnym mal i zostať.
"Ale kamkoli se otočila, všude viděla jen odraz sama sebe."
Občas ma až zamrazilo z toho aký reálny tento príbeh môže byť. Na jednej strane sú totiž ľudia navlas rovnakí ako my. Každý deň riešia vlastné problémy a starosti, naháňajú sa za svojimi snami, a pritom ani nevedia, čo sa deje pár metrov od nich. Tento príbeh nám ukazuje náš ľudský svet v tej najhoršej podobe a predostiera tie najzákernejšie ľudské vlastnosti. A hoci nám kniha okrem inštitútu vlastne neukázala žiadne nové, či magické miesta, vďaka nej som sa naozaj zamyslela nad tým, akým zlým sa svet môže stať, ak zabudneme myslieť na ostatných.
"Stáli ve tmě, uprostred ničeho. Za daných okolností
si víc už nemohla přát."
☀️ posolstvo o dvoch spájajúcich sa príbehoch
☀️ postupné odkrývanie tajomstiev v inštitúte
☀️ prepojenie reálneho života v ktorom sme, spolu s tajomným inštitútom a príbehom
☀️ Lyrine vnímanie sveta
☀️ vedľajšie postavy a ich dotvorenie príbehu
☀️ premyslenosť
☀️ mnoho pekných myšlienok o spoločnosti
☀️ príjemné čítanie
☁️ občasné tiché miesta
☁️ nezmyselné "romantické" dialógy
☁️ nedostatočné vysvetlenie záhad
Repliku by si si mal/a prečítať, pretože...
... pri tom zažiješ naozaj príjemný únik z reality a vonkajšieho sveta. Zároveň sa pri tom zamyslíš nad našou spoločnosťou a ako človeka ťa to hádam posunie vpred. A hoci pri čítaní zrejme neobjavíš Ameriku, na túto knihu len tak ľahko nezabudneš.
S láskou ďakujem Albatrosmedia za recenzný výtlačok tejto neobyčajnej knihy, ktorá v sebe určite skrýva niečo viac ako iba dva príbehy v jednej knihe.
.jpg)
