Čo ak? III./ by sa chlapci dozvedeli o tvojej láske
21:18
Tak to by bola zrejme tá chvíľa môjho života, kedy by som si povedala, že byť pokojnou a milou osobou zrejme nestačí. Samozrejme, nie som ako Lara Jean, nepíšem dotyčným listy (ani básne :)), no ak by sa to v tejto knihe neukázalo ako zlý nápad (alebo teda vlastne, ako dobrý), nepochybujem o tom, že by na niečo podobné moja skrz-naskrz romantická myseľ raz prišla. Možno si hovoríte- je to predsa úžasné sladké, no varujem vás, nie je. A tu prinášam pár dôvodov prečo. 













2 komentárov
Totálne super článok!!! Moje nervy, to bola paráda a tak si ma pobavila :D Úplne si mi pripomenula moje tínedžerské časy a platonické lásky. Jój, teraz sa na tom iba smejem a najmä na fakte, že som si do denníčka o svojich láskach písala :D :D To musím spáliť alebo si to nechám na depresívne chvíle, aby som bola zas v pohode, pretože nemôže byť nič horšie, ako keď som mala 13 :D Jop, listy sú zlo, v tomto prípade určite...ale čo už, láska je láska ;))
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi krásne! Ja sama som sa veľmi bavila pri písaní tohto článku a spomínaní na tých mojich "vyvolených". Najmä, keď som si spomenula na chlapcov, ktorí sa mi páčili pred 2-3 rokmi. Prepána! :D Veľká škoda je, že ja som nebola príliš dôverná kusu papiera (a mala som dôvod, lebo moju sestru som neraz nachytala, ako sa mi hrabe vo veciach :D) a takéto veľké emócie som svojmu denníku nezverila. Takže byť tebou, denníček si určite nechám, nech sa o pár rokov na svojich citových výlevoch zasmeješ ešte viac, ako teraz. Veru, zlatá 13-tka, vtedy môjmu srdcu panovala najmä kategória kamarát (aspoň sa máme teraz na čom spolu smiať :))
OdstrániťVeru tak, aj napriek všetkým blbostiam, ktoré sme pre ňu ochotní podstúpiť, láska je láska ♥