Za posledný rok sa séria Trón zo skla stala jednou z mojich najobľúbenejších a najospevovanejších a preto som sa na Búrku v impériu neskutočne tešila. A presne tak neskutočne som si ju i užila. 

Presne sa pamätám na ten deň, keď som si prvý raz z knižnice domov zobrala knihu o tajomnej nájomnej vrahyni, ktorá ide bojovať za svoju slobodu. A hoci som vtedy o tom ešte ani nechyrovala, práve v tom momente sa začala moja veľká láska. Láska k písaniu Sarah J. Maas.

Od tej chvíle som už vo svojom vzťahu k jej písaniu prešla mnohými fázami, no jedna vec ostáva nemenná. Ona sa pre písanie kníh narodila. A tým, že stále píše nové a nové knihy, svoj talent neskutočne rozvíja. Mne osobne sa Búrka v impériu síce čítala veľmi pomaly (hoci za túto časť môžem viniť jedine môj nedostatok času), no zato som si nesmierne užívala každé písmeno, riadok, či  kapitolu. Páči sa mi ako Sarah opatrne narába zo slovami, ako ich dôkladne vyberá a následne skrášľuje, páči sa mi ako opakuje veci, ktoré by mali byť opakované, ako zvýrazňuje pocity, ktoré by mali byť zvýraznené. Ak raz napíšem knihu, chcem, aby som to dokázala aspoň spolovice tak dobre ako ona. 

Neskutočne sa mi páči ako sa spolu s každou jednou kapitolou a knihou od Sarah J. Maas vyvíjajú nielen jej štýl písania a postavy, no i svet, ktorý stvorila. Z prvej časti série, kedy Trón zo skla bol iba fantasy knihou, sme sa pomalými no istými krokmi dostali až sem, do miesta, kde môžem sériu Trón zo skla nazvať naozajstnou high fantasy. A z veľkej časti je to zásluha neprebádaného magického sveta, v ktorom sa nachádzame. Netrúfam si povedať, že poznám čo i len desatinu všetkých tajomstiev, ktoré v sebe ukrýva, no naozaj by som nehovorila pravdu, ak by som tvrdila, že ich netúžim objavovať i naďalej. 

Terrasenské lesy, Jeleňorožky, Adarlanské mestá, či vlny v Zálive lebiek patria do jedného z najlepšie vymyslených svetov vôbec. Sú vytvorené tak neskutočne, akoby sa na tom podieľala sama mágia celej Eriley. Mágia našej kráľovnej  v slovách. 

A pokiaľ ste ešte nezaregistrovali môj emocionálny výkyv, tu je. Postavy. Sú tak dôležitou časťou každej knihy ako sám príbeh, a práve ony robia knihy takými nezabudnuteľnými. Búrka v impériu je písaná z množstva pohľadov, teda máme príležitosť spoznať osobnosť každej jednej postavy a neskutočne sa do nich môžeme vžiť. 

Aelin (alebo Celaena) je naozaj kráľovná magických rozmerov. Je rodenou vodkyňou, skvelou priateľkou a taktiež je neskutočne dobrou herečkou. Niekedy ju mám chuť vybozkávať ako veľmi sa jej "hraná nadradenosť" zmenila na naozajstnú vyspelosť, inokedy by som ju najradšej zaškrtila za jej aroganciu, no musím uznať, že lepšiu kráľovnú by sme nenašli široko-ďaleko. Rowana nemôžem nezvať inak, ako toho najúžasnejšieho priateľa pod Erileaským slnkom. Je nádherne oddaný a statočný, a pre svoju kráľovnú by kedykoľvek išiel aj na kraj sveta. A ak by som si mala raz vybrať niekoho, kto ma zachráni, vyberiem si jeho- toho najudatnejšieho sokola. Manon a jej krvilačnosť sú niekedy naozaj práve tie dôvody, prečo ja vlastne žijem. Je ostrá ako britva, tvrdá ako skala a jej srdce bije pre jej jednotku, Abraxosa (ktorý je síce temným zvieraťom, no správa sa ako šteňa) a... Veď uvidíme. Dorian je pre mňa tou postavou, ktorá sa počas príbehu o nájomnej vrahyni najviac vyvinula. Z hlúpeho princiatka sa stal naozajstný kráľ, ktorý sa nevzdá, až kým jeho ľud nebude v bezpečí. (A okrem toho je naozaj neodolateľný a stále sa rád púšťa do veľmi nebezpečných hier.) Myslím, že neprebehla minúta, kedy by ma nefascinovala naša kožomenkyňa- Lysandra. Je nemierne charizmatická a celý ten proces kožomenectva si ma omotal okolo prsta. Okrem nej tu nájdeme taktiež mnoho Aediona, ktorý občas hovorí veľmi veľa romantických hlúpostí, no je jedným z najčestnejších a najzlatších (a zároveň najtvrdších) ľudí v celom príbehu a bude bojovať. Až do konca. A úplne posledné dve čerešničky na tejto veľkej tajomnej torte sú Elide a Lorcan. Obaja sú odvrhnutí, cítia sa nepotrebne, no i napriek tomu bojujú za svoju slobodu. Ale už nebudú bojovať tak ako doteraz. Budú bojovať spolu.

Myslím, že po tomto naozaj dlhom opise musíme my všetci uznať, že Sarah to jednoducho s postavami vie. A okrem toho, že sú všetky bytosti magického sveta také úžasné, celý tento diel by som nazvala romantickou smršťou. Všetky až príliš emotívne duše oslavujte, pretože búrka v impériu je i búrkou v srdci. 

Posledných sto strán z minulej knihy- Kráľovná v tieňoch, bolo jednoznačne jednou z najepickejších vecí, aké som kedy čítala. Nechali ma zlomenú. Nechali ma stratenú. A predovšetkým ma nechali prahnúcu po ďalšej časti.

Začiatok knihy bol pre mňa nesmierne pomalý. V zeleňou zaliatom Tarrasene som sa opäť zžívala so všetkým novým i starým, čo tento diel prináša, opäť som putovala pustými pláňami s našimi postavami a potom. Potom sa začala búrka. Teda, ešte nie tá finálna búrka, no začalo sa niečo naozaj veľmi magické. A ako to už býva zvykom, zostala som pohltená do príbehu.

Z pomalého začiatku, kedy sa Aelin spolu so svojimi priateľmi a bojovníkmi vracala späť do svojej rodnej vlasti, sa totiž vyvinula honba. Honba za armádou, ktorá bude ochotná položiť srdce i život za svoju kráľovnú. S veľkým množstvom problémov, nových postáv a skutočných zážitkov. Nechcem napísať nič viac, než je potrebné a preto vás iba oboznámim s tým, že pokiaľ sa chystáte čítať túto krásku, pripravte sa na veľa divokých bojov, nespútanej radosti, lásky v akejkoľvej podobe a naozajstnú obetu. A áno, samozrejme i na ďalší neskutočný cliffhanger na konci knihy, ktorý z vás urobí emočnú trosku. Pretože toto je búrka proti Temnote.

☀️ naozaj jedinečné písanie slovnej kráľovnej Sarah J. Maas

☀️pocit, že zo stránok dokážete dovidieť až na slnkom zaliate Terrasenské lesy, či Bielotesácke vrchy

☀️ nekonečná mágia, ktorá je časťou každej bunky v tele našich hrdinov

☀️ naozaj skvelé postavy

☀️ romantika spolu pocitom, že mi srdce od samej radosti vyskočí z hrude

☀️ akcia na každom kroku

☀️ koniec, ktorý vám nedá zaspať

☁️ asi jediným obláčikom v tejto knihe bol pre mňa pocit, že som akosi čakala, že to bude ešte veľkolepejšie, no to viac súvisí s mojimi prehnanými požiadavkami na Sarah, ako s kvalitou tejto knihy; no i tak verím, že finále tejto neskutočnej série ma položí na kolená a moje srdce rozbije na milión kúskov (síce little bit sadistické, ale chápete)

búrku v impériu by si si mal/a prečítať, pretože...

...si to dotiahol až sem! Vážne človeče, ak už máš za sebou diely série Trón zo skla a práve si ostal visieť na kraji útesu neistoty, určite musíš ísť do toho. Navyše je táto kniha poriadne epická a hoci naozaj nie je príliš tenučká, neľutovala som ani jednu stranu. Pretože presne pre tie momenty, ktoré som zažila pri jej čítaní, milujem knihy.

Veľmi krásne ďakujem Slovartu za recenzný výtlačok tejto cesty hromov a bleskov.