Myslím si, že každý z nás by mal občas odhodiť všetko, čo vie o knihách, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a začítať sa do príbehu, ktorý je mu cudzí absolútne všetkým. A hoci to nie vždy dopadne slnečne, práve v tom spočíva tá krása. Objavovať. Padať. No nakoniec vstať ako víťaz.

Priznávam sa, keď som prvý raz chytila do rúk túto knihu, cítila som sa veľmi skepticky a staro. Ani sama neviem prečo, veď predsa rozprávky naozaj milujem a milovať budem, no príbeh o králikoch bol pre mňa naozaj niečím úplne novým. Napriek všemožným odporúčaniam som bola na pochybách, a tak mi neostávalo nič iné, len zistiť, či si toto králičie putovanie užijem. Začalo to priam poeticky, na lúke zaliatej slnkom, v kolónii všetečných králikov, ktorí sa pripravovali na svoju nočnú silfej (pasenie sa). Vtáčiky štebotali, lúka im rozkvitala priamo pod labkami. A napriek tomu, že bolo za mojím oknom vtedy zamračené (my na severe tu pomaly ani iné počasie nepoznáme), cítila som sa naozaj ako v jarnej rozprávke. Hoci v králičom svete sa veci spolu s tušením Máčika, že sa stane niečo zlé, začali komplikovať, ja som sa nad celkovou atmosférou príbehu iba usmievala. Začiatok bol síce ťažší a nedokázala som sa príliš začítať, no potom sa to stalo. Králikovi Máčikovi hlavný vodca kolónie neuvveril jeho predtuchu, no ani to ho nezastavilo, aby sa s pár verným priateľmi nevybral hľadať bezpečné miesto. Vo chvíli, keď sa títo udatní králici vydali na ďalekú cestu za domovom, sa začala naozajstná akcia doplnená o nezmerateľnú dávku priateľstva,  čaro nevyspytateľnej prírody a hlavne veľkú kopu králičích huncútstiev. A ja som vedela, že tento príbeh ma nesklame.

"Možno by naše zuby a pazúry nezanechali na  

           tomto krásnom, pevnom tele a lesklom kožuchu ani stopu."                 

Milovníčkou kníh som bola ešte skôr, než som vôbec dokázala rozlíšiť jednotlivé písmenká a to práve vďaka tomu, že mi moji rodičia každý večer pred spaním čítavali rozprávky. A hoci na ne nikdy nedám dopustiť, všetci vieme, že sú napísané pre detské mozočky a ušká, čo je presne vec ktorej som sa obávala.

A práve preto som už z prvej strany spadla na zadok. Kniha je napísaná priam básnicky a nesmierne ma fascinoval opis prírody. Autor dokázal opísať trávu vlniacu sa v mrazivom vetre presne tak dobre ako akčnú bitku, či tajnú výpravu. Na celom príbehu ma taktiež bavilo, že je napísaný z králičej perspektívy, čiže pre ľudské názvy používajú ich vymyslené slová, rozprávajú si príbehy o králikovi El-hréranovi, myslia veľmi ľahkovážne a boja sa všetkých zverov. A hoci sa mi do knihy pre množstvo opisov občas začítavalo ťažšie, nemôžem poprieť, že po pisateľskej stránke to bolo naozaj nádherné.



Napriek tomu, že králiky žijú v tom istom svete ako my ľudia, ich vnímanie tohto čarovného miesta bolo celkom iné. Spôsob, akým sa pozerali na ľudí, či cesta akou dokázali v obyčajnom jarnom vzduchu vycítiť nebezpečenstvo boli až neuveriteľné. A keďže, ako už názov knihy napovedá, tento príbeh bol doslova honbou za domovom, pomocou knihy sme mohli z pohľadu týchto ušáčov kradnúť v ľudských záhradách, plaviť sa po rozbúrenej rieke, či bojovať o holý život.

"Králikovi sa zazdalo, že svoje telo už nebude potrebovať 

a preto ho nechal na okraji jarku." 

Verte mi, už nikdy nebudem ku králikom taká nevšímavá ako doteraz, pár z nich som si totiž isto-iste zamilovala. Celá táto králičia banda mi i napriek nesmelému začiatku pomaly prirastala k srdcu. Kedže títo labkáči nie sú ľuďmi, je zrejmé, že emóciami sa príliš neunášali, čo som pri prvých kapitolách považovala za problém, no nakoniec som si na nich obľúbila udatnosť, obetavosť a priateľstvo.

Hlavným ušiakom tohto príbehu bol Lieskovec, vodca celej výpravy. Svoje srdce mal na mieste a hoci bol občas až príliš ľahkomyseľný a snažil sa byť hrdinom za každú cenu, bol to veľmi múdry králik. Jeho najlepším priateľom bol Máčik, jasnovidec so šiestym zmyslom, ktorý každú katastrofu vycítil dávno pred ostatnými a nehľadiac na okolnosti si vždy dokázal zachovať čistú hlavu, vďaka čomu veľa ráz svojim štvornohým priateľom zachránil kožuch. Tretím, najstatnejším králikom bol Hlaváň, občas akoby až príliš silný na rozmýšľanie. No napriek pochabosti sa z neho postupom času stal naozaj ochranca kamarátov. Okrem našich troch hrdinov máme v tomto príbehu možnosť spoznať taktiež nemilosrdného generála Čistca, zradného Jahodníka, malého Jamku, či vnímavého Zvončeka a taktiež i slávneho El-hrérana. Je to králik všetkých králikov, udatný huncút, ktorý svojím umom dokázal prekabátiť zajacov, psov, či i samotných ľudí a tradujú o ňom rôzne príbehy. A práve tie príbehy, ktoré si celé kolónie rozprávali pri hviezdami ožiarenej oblohe, boli naozaj výborným spestrením príbehu. No a tá najdôležitejšia vec, ktorú som si z tejto knihy odniesla je, že hoci mi občas nesiahajú ani po členky a utekajú pred najmenším hlukom, králici sú naozaj veľkí hrdinovia. Napriek nástrahám prírody a ich odvekých nepriateľov bojujú o holý život a hlavne nech sa deje čo chce, držia spolu. A preto raz chcem byť aspoň z polovice taká statočná ako králik.



☀️rozprávka, ktorá naozaj nie je iba pre deti, práve naopak
☀️nádherná obálka, mapy a ilustrácie
☀️poetický štýl písania a atmosféra príbehu
☀️zaujímavý pohľad na svet
☀️pocit, že v knihe sa naozaj stále niečo deje
☀️boje a bitky, ktoré ma držali v napätí
☀️El-hréranove príbehy a zážitky
☀️nové informácie, ktoré som sa dozvedela o králikoch
☀️hrdinskí králici a ich boj s prírodou a životom

☁️pomalší začiatok a celkové ťažšie začítavanie sa
☁️občas až príliš veľa opisov, ktoré v niektorých častiach brzdili plynulosť príbehu
☁️na mňa príliš málo emócií, čo sa však dalo očakávať, keďže tu neriešime osudy ľudí
ďalekú cestu za domovom by si si mal/a prečítať, pretože... 

...je to naozaj neobyčajná kniha obsahujúca geniálny príbeh, v ktorom sa toho dozvieš veľa o králikoch, no zároveň v sebe ukrýva niečo hlbšie. Tam v hĺbke pod samotným príbehom sa nachádza cesta za bezpečím, láskou, mierom a neoblomným priateľstvom. Cesta, po ktorej kráča každý jeden z nás.

To bola teda doba! Ani sa mi nechce veriť, že už prešli 4 mesiace od toho, čo som naposledy písala Mesačný prorok. A keďže za týchto uplynulých pár desiatok dní sa toho stalo naozaj mnoho, bude mi dnes veľkou cťou napísať o tom, čo sa stalo V Krajine Kníh (a v krajine Teri :)).

            

Za uplynulé štyri mesiace som zažila život. Pracovala som najtvrdšie vo svojom živote, no zároveň som prekvitala emóciami ako nikdy v živote. Naučila som sa viac si vážiť maličkosti, srdečnejšie sa usmievať na ľudí, ktorí to potrebujú a išla som si za svojím šťastím. A hoci blog išiel občas na druhú koľaj (priznávam, že občas to nebolo až tak potrebné) a v uplynulých mesiacoch som zažila neskutočne veľa sklamaní, napriek všetkým dnám a priepastiam, sa cítim šťastná. Pretože tak nejak viem, že takto to má byť. 

Pach zlovestnej moci svetom sa šíri,

prach zlobou utkaný, v hlbinách víri.

Cesty rozdielne, spájajú sa v jednu,

keď sklená zástava, padá na zem biednu.

Každý z nich iné bremeno nesie, iný dar,

Vrie v nich však túžba neskrotná, zahubiť svár.

Klbká ich osudov, spoja sa preto,

aby nocou prebehla mágia svetov.

A práve v svetle hviezd armáda povstáva,

tá chvíľa zlomová, v mocnom tichu nastáva.

Ohnivá ruka, železný meč i z ľadu figúrka,

prebúdza sa i tu v impériu búrka.