1 rok. Pre obyčajného človeka iba 12 mesiacov, ktoré prejdú skôr, než skúsi povedať "špunk". Pre Zem jeden obeh okolo slnka, ktorý v našom teplotnom pásme sprevádzajú štyri ročné obdobia- jar, leto, jeseň a zima. Pre malé dieťatko čas, za ktorý sa naučí množstvo nových vecí. Pre školáka nespočetné množstvo informácií, ktoré stihne pri 6 hodinách školy denne pobrať. No čo obdobie 1 rok znamenalo pre môj blog? Čo dal tento rok blogovania mne?
Fashion & me
Tereza Modey
Po pár mesiacoch prišiel však aj druhý pokus (alebo teda, druhý, ktorý si pamätám) a ja som sa rozhodla, že Tereza Modey (neviem, prečo Modey, no je to také moje) urobí dieru do sveta. Určite. Dieru. A tak som si založila blog Tereza Modey. Po neúspešnom pokuse byť hviezdou vo svete módy, som sa zamerala na cestovanie a môžete vidieť aj moju historicky prvú "recenziu" (recenziou ten výplod môžem nazvať jedine, ak privriem všetky oči, hlavy, nohy a ruky), ktorá bola nápomocná asi ako každý človek, ktorý sa mi snaží vysvetliť učivo z fyziky. Nič moc. Tento blog sa držal dlhšie, no 3 články, a bolo po ňom. |
Tereza v Krajine Kníh
Táto časť je jednou z najdôležitejších, idem totiž písať o mojom prvom knižnom blogu. Myšlienka naň mi v hlave skrsla v lete 2015, kedy som na internete objavila nejaké knižné blogy. "Aj ja chcem jeden mať!", povedala som si a nuž, môj teens-bookshelf (neskôr premenovaný na Tereza v Krajine kníh, pretože teens-bookshelf je veľmi divný názov) bol na svete. A hoci bol ten blog v podstate veľmi nepekný (lebo css a html pre mňa vtedy ešte neexistovali) a neužitočný (áno, nejaký čas trvalo, kým sa naučila písať recenzie, ktoré mali hlavu aj pätu), bol to môj prvý knižný blog. A áno, recenzia bola vtedy prakticky iba prerozprávaním anotácie, moje myšlienky neboli najlepšie sformulované a vzhľad sa dal nazvať hociakým, len nie pekným, no toto sú moje prvotiny. A práve tento blog ma dostal tam, kde som teraz a dúfam, že raz si budem naozaj v duchu vzdávať vďaky za to, že ma raz napadla myšlienka založiť si knižný blog.
Teens-bookshelf som svojimi príspevkami obohacovala sedem mesiacov, no po čase ma to akosi prestávalo baviť. Nemala som čitateľov, ani čas a akosi som nevidela dôvod, prečo pokračovať. Vzdala som to s tým, že blogovanie zrejme nie je pre mňa, a prestala som pridávať príspevky. Občas ma niečo napadlo, no po pár vetách som to vždy vzdala s pocitom, že to naozaj nemá cenu a blogerkou sa nestanem.
|
Čo mi priniesol prvý rok V Krajine Kníh?
1. Gramatyika
Každý týždeň napísať tisíc slov- no nie je to paráda? Ja som už od detstva bola človek slovenčinársky založený, nemala som problémy s písaním tvrdého a mäkkého i/y, či s veľkými písmenami, no predsa. V živote by som neuverila, koľko prehreškov proti slovenčine môžem napáchať v jednom článku. Veľa galiby dokáže napáchať iba obyčajná samohláska. No schválne, môžete/môžte mi prosím podať kávu? Vidím tohoto/tohto mladíka. A kedy sa vlastne píše veľké, a kedy malé písmeno? Pozývam vás/Vás na kávu. Gramat
|
2. Orlí chybozrak
Okrem toho, že mi blog pomohol v každom obore slovenčiny vrátane gramatiky, štylistiky, lexigológie a mnohých iných, pomaly sa u mňa vyvinul orlejší zrak. Nie, nepíšem o tom, že by som aj v noci dokázala skontrolovať svojich susedov, či spia (a nie robia iné nemravnosti! :)) Reč je o inom type orlieho zraku. Občas jednoducho príde myšlienková spúšť, pri ktorej je môj mozog rýchlejší (aj zázraky sa stávajú), ako moje ruky. Ťažká časť prichádza potom, pretože si musím text po sebe ešte prečítať a objaviť všetky gramatické chyby, pri čom sa občas naozaj cítim ako orol. A mojou potravou sú všetky gramatické chyby. Mňam, mňam!
|
3. Básne skladám, cestu hľadám
Báseň, to je neskutočne veľká vec,
obvzlášť ak si lemravý lenivec. Skladať verše, strofy, slová, a ešte to porýmovať. Nápad básne tvoriť, som dostala, keď sa zima s jarou míňala. Vety zložiť, to je predsa hračka! Áno? Rýchlejšie by to dala korytnačka.
Preklínam sa teraz za nápad hlúpy občas,
lebo vymyslieť báseň, vie obrať o čas.
Nakopala by som sa za to miestom,
v hlave mi večne zíva prázdny priestor.
Keď ale všetko zvážim dokopy,
je to kus kreatívnej roboty.
Často až do srdca hĺbky dolujem,
vymýšľať básne veľmi milujem.
4. HTMLanina
|
Úprava zovňajšku. Pokiaľ ide o mňa samotnú, hovorím hell no všetkým produktom, ktorých úlohou je urobiť zo mňa človeka, no v mojich rukách zo mňa urobia akurát tak Divú Báru. Pokiaľ však ide o blog, tak hovorím áno a idem do toho všetkými dvadsiatimi. Lebo hoci sú kódy pre mňa zrozumiteľné asi ako ja a moje vnútorné pocity (no, povedzme, že si väčšinou príliš nerozumiem), výsledok stojí za to. Je jedno, či som mala počas tvorby zovňajšku sebevražedné sklony a úpenlivo som prosila všetkých svätých, aby mi dali silu, ktorá ma zadrží od toho, aby som si ten počítač neroztrieskala o hlavu (síce čo sa týka tej hlavy, nie je moc čo stratiť, no počítač bol drahý :)), pretože výsledok a skutočnosť, že som zvládla z tej počítačovej hatlaniny vytvoriť niečo pekné, sú proste nádherné.
|
5. Čítam ako rybár
Ako môžete vidieť, prirovnania nikdy neboli mojou silnou stránkou. Avšak pri pocite, že knihu, ktorú práve čítam, budem musieť rozobrať, sa zo mňa stáva akýsi rybársky čitateľ, ktorý si všíma detaily, pekné myšlienky a svoju pozornosť posúva akosi hlbšie do knihy. A popravde, milujem to. Milujem to, že knihy už neberiem tak plytko, že sa snažím nachádzať myšlienky, osobnosť a krásu knihy hlbšie. Lebo to dôležité je možné vidieť, iba ak do knihy nazriete srdcom.
|
6. Because I´m happy...
Inak to ani nazvať nemôžem. Hoci ma môj blog stojí veľké množstvo času, nervov, premýšľania, zúfalstva, a ešte raz času, prináša mi naozaj ohromnú radosť. Radosť z toho, keď mi niekto napíše, že sa mu páči to, čo som napísala, radosť z toho, že sa mám s kým podeliť o knižné zážitky, radosť z toho, že patrím do komunity slovenských knižných blogerov, radosť z každej novej knihy, ktorú dostanem na recenziu, radosť z toho, že mám s kým zdieľať svoju lásku ku knihám ♥. A všetkým, ktorí si čítate tento článok, ďakujem. Lebo tú radosť prežívam vďaka Vám.
|
Prajem si...
☕ V Krajine Kníh už sme boli (a síce je polovica z nich mojich, ale aj tak) 4996 krát. /môj pôvodný zámer bol 5000, takže dajme tomu, že táto časť je splnená!/
☕ V Krajine Kníh už máme 12 obyvateľov /možno si poviete, že je to málo, no keď si predstavím, že 12 ľudí zaujal môj blog natoľko, aby si prečítali každý článok, ktorý pridám, moje srdce jasá/
☕ Už som napísala 53 článkov! Pre mňa je to vážne sila a znak, že tento blog milujem :)
☕ Moje články majú väčšinou 50-100 pozretí. Je naozaj neskutočné, že také množstvo ľudí zaujíma to, čo píšem ♥
☕ 1. miesto patrí recenzii na knihu Niečo viac (216 pozretí), za čo ďakujem Mony, ktorá bola u mňa na návšteve a napísala o tom taký krásny článok, že som sa červenala až za ušami!
2. miesto patrí ďalšej recenzii, tentokrát na knihu Zárezy smrti (165 pozretí), a vďaka patrí znova Mony :)
3. miesto obsadili Knižné tipy pre beznádejných romantikov (159 pozretí), čo ma teší, pretože vidím, že nie som jediný knihomoľ, ktorý má rád svoje srdiečko pekne trepotavé, či zlomené na milión kúskov. Nie som jediná beznádejná romantička :)
☕ Svoje dojmy ste V Krajine Kníh zanechali už v 46-tich komentároch (hoci polovica z nich je moja). Ohromné! Ďakujem!
☕ Môj blog zdobí už 19 recenzií, pričom mojou najobľúbenejšou je tá na knihu Netvor je zver, či najnovšie na Zrodenú z ohňa a Kráľovnú v tieňoch.
🍀Prajem si, aby ma čítanie kníh a písanie článkov naďalej tak bavilo a napĺňalo :) a aby sa moja tvorba posúvala stále vpred.
🍀Prajem si, aby si moje články stále nachádzalo také veľké množstvo ľudí, a aby som ľuďom odporúčala knihy, ktoré si zamilujú.
🍀Prajem si, aby každý odchádzal z môjho blogu s úsmevom a aby sa sem opäť ešte vrátil. :)
Čísla na záver☕ V Krajine Kníh už sme boli (a síce je polovica z nich mojich, ale aj tak) 4996 krát. /môj pôvodný zámer bol 5000, takže dajme tomu, že táto časť je splnená!/
☕ V Krajine Kníh už máme 12 obyvateľov /možno si poviete, že je to málo, no keď si predstavím, že 12 ľudí zaujal môj blog natoľko, aby si prečítali každý článok, ktorý pridám, moje srdce jasá/
☕ Už som napísala 53 článkov! Pre mňa je to vážne sila a znak, že tento blog milujem :)
☕ Moje články majú väčšinou 50-100 pozretí. Je naozaj neskutočné, že také množstvo ľudí zaujíma to, čo píšem ♥
☕ 1. miesto patrí recenzii na knihu Niečo viac (216 pozretí), za čo ďakujem Mony, ktorá bola u mňa na návšteve a napísala o tom taký krásny článok, že som sa červenala až za ušami!
2. miesto patrí ďalšej recenzii, tentokrát na knihu Zárezy smrti (165 pozretí), a vďaka patrí znova Mony :)
3. miesto obsadili Knižné tipy pre beznádejných romantikov (159 pozretí), čo ma teší, pretože vidím, že nie som jediný knihomoľ, ktorý má rád svoje srdiečko pekne trepotavé, či zlomené na milión kúskov. Nie som jediná beznádejná romantička :)
☕ Svoje dojmy ste V Krajine Kníh zanechali už v 46-tich komentároch (hoci polovica z nich je moja). Ohromné! Ďakujem!
☕ Môj blog zdobí už 19 recenzií, pričom mojou najobľúbenejšou je tá na knihu Netvor je zver, či najnovšie na Zrodenú z ohňa a Kráľovnú v tieňoch.
☕ Blog sa snažím obohacovať aj mojimi projektmi. Najviac milujem samozrejme Mesačný prorok, alebo Čo ak?
Každému z Vás neskutočne ďakujem za lásku, podporu a krásnych 365 dní (keďže to vydávam neskoro, myslím, že viac) strávených spolu so mnou. V blízkom čase by som Vás chcela za priazeň odmeniť aj inak, ako iba slovne, no zatiaľ ďakujem Vám všetkým. Ďakujem, že to V Kajine Kníh máte radi ♥.
Keleka