Čo mi priniesol 1 rok blogovania?
11:01
1 rok. Pre obyčajného človeka iba 12 mesiacov, ktoré prejdú skôr, než skúsi povedať "špunk". Pre Zem jeden obeh okolo slnka, ktorý v našom teplotnom pásme sprevádzajú štyri ročné obdobia- jar, leto, jeseň a zima. Pre malé dieťatko čas, za ktorý sa naučí množstvo nových vecí. Pre školáka nespočetné množstvo informácií, ktoré stihne pri 6 hodinách školy denne pobrať. No čo obdobie 1 rok znamenalo pre môj blog? Čo dal tento rok blogovania mne?
Fashion & me
 |
Všetko sa
to začalo v dávnej minulosti, keď som približne v 12-tich rokoch objavila, že na
internete sa okrem hrania hier na Facebooku, dajú robiť aj iné veci. Napríklad
mať svoju vlastnú webstránku, alebo blog. Samozrejme som to ako veľmi
všetečné dieťa chcela vyskúšať, a tak som si vytvorila blog Fashion and
me (akééé originálne), hoci som sa móde rozumela asi ako hus do piva.
Tento blog vyhorel už po prvom príspevku (príspevok bol o tom, ako som si
založila nový blog a budem písať o móde. nevydalo). A úprimne povedané,
nečudujem sa.
|
Tereza Modey
 |
| Po pár mesiacoch prišiel však aj druhý pokus (alebo teda, druhý, ktorý si pamätám) a ja som sa rozhodla, že Tereza Modey (neviem, prečo Modey, no je to také moje) urobí dieru do sveta. Určite. Dieru. A tak som si založila blog Tereza Modey. Po neúspešnom pokuse byť hviezdou vo svete módy, som sa zamerala na cestovanie a môžete vidieť aj moju historicky prvú "recenziu" (recenziou ten výplod môžem nazvať jedine, ak privriem všetky oči, hlavy, nohy a ruky), ktorá bola nápomocná asi ako každý človek, ktorý sa mi snaží vysvetliť učivo z fyziky. Nič moc. Tento blog sa držal dlhšie, no 3 články, a bolo po ňom. |
Tereza v Krajine Kníh
 |
Táto časť je jednou z najdôležitejších, idem totiž písať o mojom prvom knižnom blogu. Myšlienka naň mi v hlave skrsla v lete 2015, kedy som na internete objavila nejaké knižné blogy. "Aj ja chcem jeden mať!", povedala som si a nuž, môj teens-bookshelf (neskôr premenovaný na Tereza v Krajine kníh, pretože teens-bookshelf je veľmi divný názov) bol na svete. A hoci bol ten blog v podstate veľmi nepekný (lebo css a html pre mňa vtedy ešte neexistovali) a neužitočný (áno, nejaký čas trvalo, kým sa naučila písať recenzie, ktoré mali hlavu aj pätu), bol to môj prvý knižný blog. A áno, recenzia bola vtedy prakticky iba prerozprávaním anotácie, moje myšlienky neboli najlepšie sformulované a vzhľad sa dal nazvať hociakým, len nie pekným, no toto sú moje prvotiny. A práve tento blog ma dostal tam, kde som teraz a dúfam, že raz si budem naozaj v duchu vzdávať vďaky za to, že ma raz napadla myšlienka založiť si knižný blog.
Teens-bookshelf som svojimi príspevkami obohacovala sedem mesiacov, no po čase ma to akosi prestávalo baviť. Nemala som čitateľov, ani čas a akosi som nevidela dôvod, prečo pokračovať. Vzdala som to s tým, že blogovanie zrejme nie je pre mňa, a prestala som pridávať príspevky. Občas ma niečo napadlo, no po pár vetách som to vždy vzdala s pocitom, že to naozaj nemá cenu a blogerkou sa nestanem.
|
V Krajine Kníh  |
Aj letná nuda môže byť na niečo dobrá. Napríklad na to, aby ste si v hlave utriedili svoje ciele. A presne to som aj urobila. Utriedila som si v hlave všetky nápady, myšlienky a inšpirácie na blog. Všetko, čo som chcela, bolo začať s čistým štítom a snažiť sa, aby som to so svojim blogom niekam dotiahla. Chcela som to. A išla som si za tým, aj za cenu ďalšej porážky.
Na papieri som si vytvorila plán o vzhľade blogu, obsahu článkov a mojich cieľoch. A pripravila som sa. Stiahla som si aplikáciu na úpravu fotiek a aj s mojimi malými schopnosťami som sa do všetkého pustila. Pripravila som si zopár článkov a 01.09.2016 som to všetko spustila. Vytvorila som moju Krajinu Kníh. A možno som si to ani neuvedomila, no ten moment, keď som stlačila "Publikovať" zmenil môj život.
|
Čo mi priniesol prvý rok V Krajine Kníh?
1. Gramatyika
 |
Každý týždeň napísať tisíc slov- no nie je to paráda? Ja som už od detstva bola človek slovenčinársky založený, nemala som problémy s písaním tvrdého a mäkkého i/y, či s veľkými písmenami, no predsa. V živote by som neuverila, koľko prehreškov proti slovenčine môžem napáchať v jednom článku. Veľa galiby dokáže napáchať iba obyčajná samohláska. No schválne, môžete/môžte mi prosím podať kávu? Vidím tohoto/tohto mladíka. A kedy sa vlastne píše veľké, a kedy malé písmeno? Pozývam vás/Vás na kávu. Gramat
|
2. Orlí chybozrak
 |
Okrem toho, že mi blog pomohol v každom obore slovenčiny vrátane gramatiky, štylistiky, lexigológie a mnohých iných, pomaly sa u mňa vyvinul orlejší zrak. Nie, nepíšem o tom, že by som aj v noci dokázala skontrolovať svojich susedov, či spia (a nie robia iné nemravnosti! :)) Reč je o inom type orlieho zraku. Občas jednoducho príde myšlienková spúšť, pri ktorej je môj mozog rýchlejší (aj zázraky sa stávajú), ako moje ruky. Ťažká časť prichádza potom, pretože si musím text po sebe ešte prečítať a objaviť všetky gramatické chyby, pri čom sa občas naozaj cítim ako orol. A mojou potravou sú všetky gramatické chyby. Mňam, mňam!
|
3. Básne skladám, cestu hľadám
 |
Báseň, to je neskutočne veľká vec,
obvzlášť ak si lemravý lenivec. Skladať verše, strofy, slová, a ešte to porýmovať. Nápad básne tvoriť, som dostala, keď sa zima s jarou míňala. Vety zložiť, to je predsa hračka! Áno? Rýchlejšie by to dala korytnačka.
Preklínam sa teraz za nápad hlúpy občas,
lebo vymyslieť báseň, vie obrať o čas.
Nakopala by som sa za to miestom,
v hlave mi večne zíva prázdny priestor.
Keď ale všetko zvážim dokopy,
je to kus kreatívnej roboty.
Často až do srdca hĺbky dolujem,
vymýšľať básne veľmi milujem.
4. HTMLanina
|
 |
Úprava zovňajšku. Pokiaľ ide o mňa samotnú, hovorím hell no všetkým produktom, ktorých úlohou je urobiť zo mňa človeka, no v mojich rukách zo mňa urobia akurát tak Divú Báru. Pokiaľ však ide o blog, tak hovorím áno a idem do toho všetkými dvadsiatimi. Lebo hoci sú kódy pre mňa zrozumiteľné asi ako ja a moje vnútorné pocity (no, povedzme, že si väčšinou príliš nerozumiem), výsledok stojí za to. Je jedno, či som mala počas tvorby zovňajšku sebevražedné sklony a úpenlivo som prosila všetkých svätých, aby mi dali silu, ktorá ma zadrží od toho, aby som si ten počítač neroztrieskala o hlavu (síce čo sa týka tej hlavy, nie je moc čo stratiť, no počítač bol drahý :)), pretože výsledok a skutočnosť, že som zvládla z tej počítačovej hatlaniny vytvoriť niečo pekné, sú proste nádherné.
|
5. Čítam ako rybár
 |
Ako môžete vidieť, prirovnania nikdy neboli mojou silnou stránkou. Avšak pri pocite, že knihu, ktorú práve čítam, budem musieť rozobrať, sa zo mňa stáva akýsi rybársky čitateľ, ktorý si všíma detaily, pekné myšlienky a svoju pozornosť posúva akosi hlbšie do knihy. A popravde, milujem to. Milujem to, že knihy už neberiem tak plytko, že sa snažím nachádzať myšlienky, osobnosť a krásu knihy hlbšie. Lebo to dôležité je možné vidieť, iba ak do knihy nazriete srdcom.
|
6. Because I´m happy...
 |
Inak to ani nazvať nemôžem. Hoci ma môj blog stojí veľké množstvo času, nervov, premýšľania, zúfalstva, a ešte raz času, prináša mi naozaj ohromnú radosť. Radosť z toho, keď mi niekto napíše, že sa mu páči to, čo som napísala, radosť z toho, že sa mám s kým podeliť o knižné zážitky, radosť z toho, že patrím do komunity slovenských knižných blogerov, radosť z každej novej knihy, ktorú dostanem na recenziu, radosť z toho, že mám s kým zdieľať svoju lásku ku knihám ♥. A všetkým, ktorí si čítate tento článok, ďakujem. Lebo tú radosť prežívam vďaka Vám.
|
Prajem si...
☕ V Krajine Kníh už sme boli (a síce je polovica z nich mojich, ale aj tak) 4996 krát. /môj pôvodný zámer bol 5000, takže dajme tomu, že táto časť je splnená!/
☕ V Krajine Kníh už máme 12 obyvateľov /možno si poviete, že je to málo, no keď si predstavím, že 12 ľudí zaujal môj blog natoľko, aby si prečítali každý článok, ktorý pridám, moje srdce jasá/
☕ Už som napísala 53 článkov! Pre mňa je to vážne sila a znak, že tento blog milujem :)
☕ Moje články majú väčšinou 50-100 pozretí. Je naozaj neskutočné, že také množstvo ľudí zaujíma to, čo píšem ♥
☕ 1. miesto patrí recenzii na knihu Niečo viac (216 pozretí), za čo ďakujem Mony, ktorá bola u mňa na návšteve a napísala o tom taký krásny článok, že som sa červenala až za ušami!
2. miesto patrí ďalšej recenzii, tentokrát na knihu Zárezy smrti (165 pozretí), a vďaka patrí znova Mony :)
3. miesto obsadili Knižné tipy pre beznádejných romantikov (159 pozretí), čo ma teší, pretože vidím, že nie som jediný knihomoľ, ktorý má rád svoje srdiečko pekne trepotavé, či zlomené na milión kúskov. Nie som jediná beznádejná romantička :)
☕ Svoje dojmy ste V Krajine Kníh zanechali už v 46-tich komentároch (hoci polovica z nich je moja). Ohromné! Ďakujem!
☕ Môj blog zdobí už 19 recenzií, pričom mojou najobľúbenejšou je tá na knihu Netvor je zver, či najnovšie na Zrodenú z ohňa a Kráľovnú v tieňoch.
🍀Prajem si, aby ma čítanie kníh a písanie článkov naďalej tak bavilo a napĺňalo :) a aby sa moja tvorba posúvala stále vpred.
🍀Prajem si, aby si moje články stále nachádzalo také veľké množstvo ľudí, a aby som ľuďom odporúčala knihy, ktoré si zamilujú.
🍀Prajem si, aby každý odchádzal z môjho blogu s úsmevom a aby sa sem opäť ešte vrátil. :)
Čísla na záver☕ V Krajine Kníh už sme boli (a síce je polovica z nich mojich, ale aj tak) 4996 krát. /môj pôvodný zámer bol 5000, takže dajme tomu, že táto časť je splnená!/
☕ V Krajine Kníh už máme 12 obyvateľov /možno si poviete, že je to málo, no keď si predstavím, že 12 ľudí zaujal môj blog natoľko, aby si prečítali každý článok, ktorý pridám, moje srdce jasá/
☕ Už som napísala 53 článkov! Pre mňa je to vážne sila a znak, že tento blog milujem :)
☕ Moje články majú väčšinou 50-100 pozretí. Je naozaj neskutočné, že také množstvo ľudí zaujíma to, čo píšem ♥
☕ 1. miesto patrí recenzii na knihu Niečo viac (216 pozretí), za čo ďakujem Mony, ktorá bola u mňa na návšteve a napísala o tom taký krásny článok, že som sa červenala až za ušami!
2. miesto patrí ďalšej recenzii, tentokrát na knihu Zárezy smrti (165 pozretí), a vďaka patrí znova Mony :)
3. miesto obsadili Knižné tipy pre beznádejných romantikov (159 pozretí), čo ma teší, pretože vidím, že nie som jediný knihomoľ, ktorý má rád svoje srdiečko pekne trepotavé, či zlomené na milión kúskov. Nie som jediná beznádejná romantička :)
☕ Svoje dojmy ste V Krajine Kníh zanechali už v 46-tich komentároch (hoci polovica z nich je moja). Ohromné! Ďakujem!
☕ Môj blog zdobí už 19 recenzií, pričom mojou najobľúbenejšou je tá na knihu Netvor je zver, či najnovšie na Zrodenú z ohňa a Kráľovnú v tieňoch.
☕ Blog sa snažím obohacovať aj mojimi projektmi. Najviac milujem samozrejme Mesačný prorok, alebo Čo ak?
Každému z Vás neskutočne ďakujem za lásku, podporu a krásnych 365 dní (keďže to vydávam neskoro, myslím, že viac) strávených spolu so mnou. V blízkom čase by som Vás chcela za priazeň odmeniť aj inak, ako iba slovne, no zatiaľ ďakujem Vám všetkým. Ďakujem, že to V Kajine Kníh máte radi ♥.
Keleka
.jpg)
4 komentárov
HTML je zabiják, sama to poznám - pred pár dňami som prerábala vzhľad blogu a myslela som, že si vytrhám vlasy prinajlepšom. :D
OdpovedaťOdstrániťGratulujem k roku blogovania a určite v tom pokračuj. Ja osobne už mám za sebou s týmto blogom nejaké 3 a pol zhruba, čo je neuveriteľné a sama neverím že ma to stále drží.
Takže, držím palce nech je tvoj ďalší rok blogovania o knihách aspoň tak dobrý ako ten prvý (a určite lepší! :) )
Ďakujem veľmi krásne, prvý rok blogovania som si nesmierne užila a môžem povedať, že prešiel ako voda. :) 3 a pol roka je síce už iná pálka, ale aj na vašom blogu je vidieť, že vás to baví, a že je čítanie a recenzovanie kníh zbožňujete ♥
OdstrániťHTML je naozaj pre mňa zhluk vecí, ktorým príliš nerozumiem, no kedže z toho môže vyjsť niečo naozaj neskutočne krásne, občas sa oplatí riskovať aj riziko ošedivenia.
Ďakujem za prianie, hádam ma to blogovanie bude baviť tak dlho, ako vás. Pokiaľ bude ďalší rok lepší, tak sa naozaj mám načo tešiť. :)
V prvom rade veľká-preveľká gratuláciu už k prvému rôčku blogovania♥♥♥^_^♥♥♥ Prajem ti mnoho premnoho úžasných čitateľov, inšpirácie pre nové články, skvelé knihy, spolupráce a aby sa ti priania splnili♥ A najmä, aby si v tejto komunite knižných blogerov ešte dĺho-predlho ostala, lebo si neskutočne inšpiratívna, kreatívna a tvoje články na vysokej, profesionálnej úrovni (a to myslím vážne!) Veď si doteraz pamätám ten pocit, keď som po prvýkrát k tebe zavítala a prečítala si recenziu na knihu Niečo viac♥^.^♥ To bola dokonalosť, ale to je všetko, čo uverejníš...zbožňujem tvoje články, recenzie a najmä básne, tie sú také kreatívne a úžasným spestrením! Niečo také nenájdeme len tak O.o
OdpovedaťOdstrániťAch, ako ten rok rýchlo letí a pamätám si, aké to bolo, keď môj malinký blog slávil svoj prvý rôčik...krásny pocit a aj z toho dôvodu, že som pri niečom zostala tak dlho :D A ak sa nič nepokazí, tak budúci rok to budú už tri roky, čomu sama ťažko verím O.o
Musím povedať, že sa v tomto článku vidím aj ja sama. Keby si videla moje prvotiny recenzií...fú, no hrôza :D A aj moje prvé recenzie na blogu, no postupom času sa to začínalo meniť, gramatika zlepšovať a najmä sa mi rozrástla slovná zásoba. A potom som začala písať poviedky, moje nervy, ja, ktorá musela dávať písať slohy mame a sestre, lebo som bola zakaždým stratená :D O tom asi niekedy napíšem :D Inak, to HTML/CSS sa aj u mňa vyskytlo a ten pocit, keď som po prvýkrát vložila CSS kód a on fungoval! O.o Páni, potom som s tým nevedela prestať :D
Najviac sa mi páči, ako píšeš, citujem: „Lebo to dôležité je možné vidieť, iba ak do knihy nazriete srdcom.“ To si napísala prekrásne a úplne sa s tebou stotožňujem. Nikdy som nevnímala knihy tak, ako práve teraz...snažím sa nahliadnuť medzi riadky, do skrytých zákutí a tak objaviť niečo výnimočné. A knihy sú toho výnimočného plné :)
Terka, ešte raz gratulujem a prajem mnoho ďalších rokov blogovania ^.^ Nech sa ti darí, aj v blogosfére aj v reáli ;) Maj sa krásne a veľmi sa s tebou teším♥ Napísala si to tak krásne a je vidieť, že máš dané tie správne priority, drž sa a len tak ďalej ;)
Mony ♥ mám pocit, že aj keby si môj blog čítala iba ty, tak s tým pokračujem, pretože si jednoducho úžasný človiečik :) ty aj tvoj blog ste pre mňa neskutočnou inšpiráciou, to ako všetko robíš srdcom a dávaš do toho celú svoju dušu... Pretože presne tak chcem veci robiť aj ja! Ako obyčajne (a teraz možno aj trochu neobyčajne, keďže tvoje slová mi v srdci rozliali ešte väčšie teplo, ako obyčajne ;)) ti ďakujem za tie krásne slová. Pri ich čítaní sa cítim taká hrdá na to, čo robím a zároveň neskutočne vďačná za to, že som (hoci iba cez krásne komentáre a články na tvojom blogu) spoznala takého neskutočne dobrého, poctivého a prajného človeka. Ďakujem, že vďaka tomu komentáru som mala možnosť začuť tvoju Pieseň Fantázie. Ako iste vieš, okúzlila ma. :)
OdstrániťA hoci prvotiny boli neskutočne zlé (a to veru rozmýšľam, či je to dostatočne vystihujúce slovo), som veľmi rada, že mi blog pomohol asi tak veľmi ako tebe. Akurát tie CSS kódy sú pre mňa španielskou dedinou. Ale ten pocit, keď fungujú je jednoducho na nezaplatenie, to máš teda pravdu. Ja si pamätám, keď som tento blog chcela trocha ošatiť a doslova som až plakala pred notebookom. Ale tak, s pomocou šikovných ľudí a času som to zvládla.
Už tri roky, tak to teda klobúk dolu! Dúfam, že môj blog tu vydrží ešte minimálne ten jeden, pretože blogovanie ma neskutočne napĺňa a naozaj mi začína chýbať, ak chvíľu nepíšem. Už ani neviem, čo by som bez neho robila (zrejme viac čítala :)). Tvoju cestu z človeka, ktorý je zlý v písaní slohov, až ku blogerke, ktorá píše brilantné recenzie, tú by som si ozaj rada prečítala! Ja síce so slohmi nemám nejaký obrovský problém, no nemám príliš rada byť ohraničená časom, alebo počtom slov :) A chcela by som si prečítať nejakú z tvojich poviedok, asi budem musieť viac kutrať v tvojom blogu.
Mony, ešte raz ti krásne ďakujem. Si neskutočne úžasný človek, a som neskutočne vďačná za to, že som ťa prostedníctvom Krajiny Kníh a Piesne Fantázie mala možnosť spoznať ♥ a samozrejme, neprestávaj s tým, čo robíš, pretože to robíš výnimočne dobre!