Čo ak by si o svojom priateľovi/kamarátovi zistila, že je upír?

Na začiatok chcem len tak mimochodom podotknúť, že nemám priateľa a tak píšem o kamarátovi. Ak by som o svojom priateľovi zistila, že je upír, asi by som ho šľahla bakuľou (alebo kabelkou) a odišla by som preč čo najskôr. Hlavne rýchlo.

Milujem všetky nadprirodzené sily, bytosti, schopnosti a vlastnosti. No iba v knihách. V obyčajnom živote som bojko, ktorý sa bojí tmy, hororov a každého "nadprirodzeného" zvuku. Takže prosím Stephanie, L. J. Smith, či Richelle, nechajte si svojich upírov, tam kde patria. Prosím. Veď ja by som sa nemohla stať ani lekárkou, tak veľmi si nerozumiem s krvou. A predstava, že ju nejaký bledý idiot (predtým môj kamarát) môže zo mňa vycucať? Po-móc. Takže vo väčšine prípadov, by som asi spustila svoj nadpozemsky vysoký rev a utiekala tak rýchlo, ako ma za tých 10 rokov ešte žiaden telocvikár nevidel. Lenže čo by sa musí stať, aby to nebola väčšina prípadov?

a) som badass girl (yeah!)

V prípade, že som badass girl, by som sa predsa nezľakla obyčajného upíra pff. Ja by som totiž bola niečo lepšie (väzeňkyňa, sériová vrahyňa, tieňolovkyňa #onlymyownfantasy :D) Takže by som sa môjmu kamošovi pekne vysmiala do tváre za jeho úplne obyčajnú dovednosť :):

c) sama som nejaká "príšera"
Myslím, že tento bod je jasný. Je len veľmi ťažké odsúdiť nejakého kamoša za to, že je upír, ak ja sama som smrťožrútka, tieňolovkyňa... Veď vy chápete. Úzko to súvisí s prvým bodom, no hmmm. Podľa mňa je viac pravdepodobné, že by som bola upírka, než badass girl. No čo, každý sme nejaký :(.

PS: Berte to (ako sa (ne)hovorí) s nadsázkou. V skutočnosti by som sa určite skryla pod paplón a vyšla odtiaľ iby v prípade veľkého hladu.
PS2: A čo by ste robili vy?