Nebo na dosah/ Ja budem blízko...
9:14 |
Orig. názov: The Sky Is Everywhere/ Autorka: Jandy Nelson/
300 strán / Slovart 2017/ kniha, ktorá nám ukazuje, aké sú cesty života nevyspytateľné
|
Nádherné dievčatká po ceste kráčajú,
na perách úprimný úsmev zvierajú.
Akoby spojené, boli ich ruky,
lanom, ktoré láska tvorí, pravda i muky.
Zrazu väčšie dievča, menšie začne púšťať,
k výšinám začína, telo jej stúpať.
"Čo robíš?", pýta sa maličká sladko,
"Ostaň, veď si tu ešte veľmi krátko!"
Dievčatko sa jej do očí zahľadí,
sestričke svojej, vlásky jemne pohladí.
"Neboj sa zlatíčko a kráčaj lebo,
ja budem blízko, veď na dosah je nebo."
"Život, ten stále plynie. I keď si prajeme, aby sa zastavil. I keď povieme, že je už koniec. Život plynie i po konci."
» Na perách úprimný úsmev
zvierajú... Áno, úprimný. Presne taký bol tento
príbeh. Neprikrášľoval pravdu, neupravoval okolnosti. Jednoducho iba hovoril
príbeh a odhaľoval to najčistejšie, najúprimnejšie a najnedotknuteľnejšie. Holú
pravdu. A hoci milujem používanie fantázie a zabaľovanie faktov do vrstvičiek
predstavivosti, občas je tou najlepšou cestou ako niečo vyrozprávať, jednoducho
to iba povedať. Nič viac.
» Po ceste kráčajú... A po ceste tohto príbehu som prešla i ja. Smiala som sa, kričala som a plakala a celým svojim srdcom som sa vžila do hlavnej postavy vďaka jedinečnému štýlu, ktorým bola táto kniha napísaná. Ani poriadne neviem, ako to vysvetliť, no celá kniha mi pripomínala korčuľovanie na ľade. Pod nami bola hlboká priepasť a jediné, čo nás od nej oddeľovalo bol tenký ľad, no my sme sa i napriek tomu kĺzali príbehom, pretože sme vedeli, že ak by sme ostali na jednom mieste, ten ľad by praskol a pochovala by nás neústupná zima a temnota. A napriek tomu, že sme spolu s týmto príbehom boli iba na povrchu, cez tenký ľad sme občas dovideli až dole. Do hĺbky. Detailnej hĺbky. Neobjavenej, neskutočnej a nekonečnej hĺbky.
» Pravda i muky... Nezvyčajnou a zároveň nenahraditeľnou časťou tejto knihy boli básne. Zastrčené pod kameňmi, položené na lavičke v parku, či len tak poletujúce vo vetre. Otvárali, či uzatvárali kapitoly života, hovorili o láske, utrpení, strachu a priateľstve a odhaľovali nám kúsok zo sŕdc, ktoré by sme inak nemali šancu vidieť. A hoci viem, že pred rokom či dvoma by ma tento kúsok poézie príliš nenadchol, teraz však cítim, že tieto básne toho v sebe skrývali neskutočne veľa.
» Zrazu väčšie dievča, menšie začne púšťať... Hlavná postava príbehu Lennie, bola veľmi talentovaným dievčaťom. No ako i ona sama opisovala, na začiatku príbehu jej niečo chýbalo. Niekto. Človek, ktorý ju celý čas viedol a ochraňoval, pomáhal jej a bol tu pre ňu i v časoch, keď nikto iný nemohol. Jej sestra. No v tomto príbehu bola už na všetko sama. Otvorila oči. Nenasledovala, ale viedla. Nenašľapovala, ale padala. Nepozerala, ale žila. A ja som si tú Lennie obľúbila. Tú, ktorá hrala melódiu svojho srdca, vášnivo čítala Búrlivé výšiny a sama objavovala svet. S láskou. Pre svoju rodinu, starkú, ktorá maľovala zelené dámy, pestovala tie najkrajšie ruže a osud Lennie určovala pomocou malej rastlinky. I strýka Biggieho, ktorý mal radšej ako spanilé kvety, iba trávu a jeho záľubou bolo ženiť sa. A Lennie, hoci na to bolo možno po sestrinej smrti ešte priskoro, milovala aj iným spôsobom, len si nebola istá koho. Či Joea, chlapca všetkých hudobných nástrojov, ktorý rád klipkal očami klip-klip, v živote sa už popálil a hľadal niekoho, kto bude ochotný prijať jeho každodennú pomoc. Alebo to bol on. Ten, ktorého by nemala ľúbiť. Toby, bývalý frajer jej sestry. Nemala by, ona to vedela. No cítila, že on je ten, ktorý jej pomáha zdieľať bolesť nad stratou toho najmilšieho, čo v živote mala.
» Ostaň, veď si tu ešte veľmi krátko! Vysvetliť, aká je
táto kniha krásna, považujem za dosť ťažké. Lebo tú krásu nedokážeme zazrieť už
z povrchu. Skrýva sa. V atmosfére, básniach, či v podpore, ktorú postavy
zažívajú. A jedna z vecí, ktorá mi z časti ukázala krásu a jedinečnosť tejto
knihy, bola rodina Lennie. Rodina, ktorá sa skladala iba z troch členov. Babka,
strýko a Lennie. Mamu si Lennie nepamätala. Odišla. Zdedila gén cestovateľky a
tak jedného dňa zbalila všetky svoje kufre a jednoducho zmizla. Nechala svoje
dve dievčatká. No možno, nikto nevie, sa raz vráti. Otec chýbal tiež. No to, čo
v tejto rodine nechýbalo, bola láska. Vyrovnať sa so smrťou blízkeho je ťažké.
Neskutočné. No pokiaľ máte okolo seba lásku, ktorú prijímate a odovzdávate,
nakoniec to príde. Ten moment. Moment, kedy žiaľ trocha povolí.
» Čo robíš? Čo robíš Lennie? Presne tieto slová som sa občas pýtala hviezdy nášho príbehu. Občas to bola zrejme hlúpa otázka, keďže bola iba stratená a cítila sa veľmi zle, ako zrejme každý, kto by zažil niečo podobné. No z času na čas som si jednoducho nemohla pomôcť, pretože som vedela, že ak by sa nesprávala tak hlúpo, dobré veci by jej tak veľmi neprenikali pomedzi prsty. (btw- zamysleli ste sa už niekedy nad tým, ako by ste sa správali a reagovali, ak by bol váš život knihou, pretože ja mám občas pocit, že keď o situácii čítam, viem je často odhadnúť lepšie, ako keď ju prežívam :) Ale na druhú stranu, každý z nás robí chyby a možno práve tie nedostatky a chyby urobili tento príbeh takým výnimočným.
» Vlásky jemne pohladí... Zrejme sa zasmejete, no to o čom idem písať bola jedna z vecí, ktorá mi na tomto príbehu maličko vadila. Lennie až príliš často myslela na sex! Ja viem, je to nesmierna hlúposť, no práve kvôli takýmto maličkostiam mi občas vrie krv v tele. Jasné, bola to tínedžerka, no aj ja som iba tínedžerka. No čo už, John Lenon zrejme nebola iba jednoduchou beznádejnou romatičkou, ako ja.
na perách úprimný úsmev zvierajú.
Akoby spojené, boli ich ruky,
lanom, ktoré láska tvorí, pravda i muky.
Zrazu väčšie dievča, menšie začne púšťať,
k výšinám začína, telo jej stúpať.
"Čo robíš?", pýta sa maličká sladko,
"Ostaň, veď si tu ešte veľmi krátko!"
Dievčatko sa jej do očí zahľadí,
sestričke svojej, vlásky jemne pohladí.
"Neboj sa zlatíčko a kráčaj lebo,
ja budem blízko, veď na dosah je nebo."
"Život, ten stále plynie. I keď si prajeme, aby sa zastavil. I keď povieme, že je už koniec. Život plynie i po konci."
» Na perách úprimný úsmev
zvierajú... Áno, úprimný. Presne taký bol tento
príbeh. Neprikrášľoval pravdu, neupravoval okolnosti. Jednoducho iba hovoril
príbeh a odhaľoval to najčistejšie, najúprimnejšie a najnedotknuteľnejšie. Holú
pravdu. A hoci milujem používanie fantázie a zabaľovanie faktov do vrstvičiek
predstavivosti, občas je tou najlepšou cestou ako niečo vyrozprávať, jednoducho
to iba povedať. Nič viac. » Po ceste kráčajú... A po ceste tohto príbehu som prešla i ja. Smiala som sa, kričala som a plakala a celým svojim srdcom som sa vžila do hlavnej postavy vďaka jedinečnému štýlu, ktorým bola táto kniha napísaná. Ani poriadne neviem, ako to vysvetliť, no celá kniha mi pripomínala korčuľovanie na ľade. Pod nami bola hlboká priepasť a jediné, čo nás od nej oddeľovalo bol tenký ľad, no my sme sa i napriek tomu kĺzali príbehom, pretože sme vedeli, že ak by sme ostali na jednom mieste, ten ľad by praskol a pochovala by nás neústupná zima a temnota. A napriek tomu, že sme spolu s týmto príbehom boli iba na povrchu, cez tenký ľad sme občas dovideli až dole. Do hĺbky. Detailnej hĺbky. Neobjavenej, neskutočnej a nekonečnej hĺbky.
" Staršia sestra kráčala vždy pred tou mladšou a tak tá mladšia vedela, kadiaľ má ísť."
» Pravda i muky... Nezvyčajnou a zároveň nenahraditeľnou časťou tejto knihy boli básne. Zastrčené pod kameňmi, položené na lavičke v parku, či len tak poletujúce vo vetre. Otvárali, či uzatvárali kapitoly života, hovorili o láske, utrpení, strachu a priateľstve a odhaľovali nám kúsok zo sŕdc, ktoré by sme inak nemali šancu vidieť. A hoci viem, že pred rokom či dvoma by ma tento kúsok poézie príliš nenadchol, teraz však cítim, že tieto básne toho v sebe skrývali neskutočne veľa.
» Zrazu väčšie dievča, menšie začne púšťať... Hlavná postava príbehu Lennie, bola veľmi talentovaným dievčaťom. No ako i ona sama opisovala, na začiatku príbehu jej niečo chýbalo. Niekto. Človek, ktorý ju celý čas viedol a ochraňoval, pomáhal jej a bol tu pre ňu i v časoch, keď nikto iný nemohol. Jej sestra. No v tomto príbehu bola už na všetko sama. Otvorila oči. Nenasledovala, ale viedla. Nenašľapovala, ale padala. Nepozerala, ale žila. A ja som si tú Lennie obľúbila. Tú, ktorá hrala melódiu svojho srdca, vášnivo čítala Búrlivé výšiny a sama objavovala svet. S láskou. Pre svoju rodinu, starkú, ktorá maľovala zelené dámy, pestovala tie najkrajšie ruže a osud Lennie určovala pomocou malej rastlinky. I strýka Biggieho, ktorý mal radšej ako spanilé kvety, iba trávu a jeho záľubou bolo ženiť sa. A Lennie, hoci na to bolo možno po sestrinej smrti ešte priskoro, milovala aj iným spôsobom, len si nebola istá koho. Či Joea, chlapca všetkých hudobných nástrojov, ktorý rád klipkal očami klip-klip, v živote sa už popálil a hľadal niekoho, kto bude ochotný prijať jeho každodennú pomoc. Alebo to bol on. Ten, ktorého by nemala ľúbiť. Toby, bývalý frajer jej sestry. Nemala by, ona to vedela. No cítila, že on je ten, ktorý jej pomáha zdieľať bolesť nad stratou toho najmilšieho, čo v živote mala.
" Neverím, že čas niečo zahojí. Ani to nechcem. Lebo ak sa to stane, neznamená to, že som sa zmierila so svetom bez nej?"
» Ostaň, veď si tu ešte veľmi krátko! Vysvetliť, aká je
táto kniha krásna, považujem za dosť ťažké. Lebo tú krásu nedokážeme zazrieť už
z povrchu. Skrýva sa. V atmosfére, básniach, či v podpore, ktorú postavy
zažívajú. A jedna z vecí, ktorá mi z časti ukázala krásu a jedinečnosť tejto
knihy, bola rodina Lennie. Rodina, ktorá sa skladala iba z troch členov. Babka,
strýko a Lennie. Mamu si Lennie nepamätala. Odišla. Zdedila gén cestovateľky a
tak jedného dňa zbalila všetky svoje kufre a jednoducho zmizla. Nechala svoje
dve dievčatká. No možno, nikto nevie, sa raz vráti. Otec chýbal tiež. No to, čo
v tejto rodine nechýbalo, bola láska. Vyrovnať sa so smrťou blízkeho je ťažké.
Neskutočné. No pokiaľ máte okolo seba lásku, ktorú prijímate a odovzdávate,
nakoniec to príde. Ten moment. Moment, kedy žiaľ trocha povolí.
» Veď na dosah je nebo... Koniec
nebol veľkolepý, no na druhú stranu, bol. Neobsahoval veľké tanečné číslo, ani
spevácke sólo, obsahoval niečo oveľa krajšie. Porozumenie, lásku, slzy šťastia.
Nádherne ma prekvapil. Urobil ma šťastnou, smutnou a po mojej tvári rozlial
slzy. Slzy šťastia, oddychu a krásnej pravdy, ktorá robila túto knihu po celý
čas takou výnimočnou. Urobil príbeh Lennie i mojím a jej emócie dal i mne.
Naučila som sa kráčať, viesť, cítiť a uzrela som. Uzrela som pravdu.
» Čo robíš? Čo robíš Lennie? Presne tieto slová som sa občas pýtala hviezdy nášho príbehu. Občas to bola zrejme hlúpa otázka, keďže bola iba stratená a cítila sa veľmi zle, ako zrejme každý, kto by zažil niečo podobné. No z času na čas som si jednoducho nemohla pomôcť, pretože som vedela, že ak by sa nesprávala tak hlúpo, dobré veci by jej tak veľmi neprenikali pomedzi prsty. (btw- zamysleli ste sa už niekedy nad tým, ako by ste sa správali a reagovali, ak by bol váš život knihou, pretože ja mám občas pocit, že keď o situácii čítam, viem je často odhadnúť lepšie, ako keď ju prežívam :) Ale na druhú stranu, každý z nás robí chyby a možno práve tie nedostatky a chyby urobili tento príbeh takým výnimočným.
» Vlásky jemne pohladí... Zrejme sa zasmejete, no to o čom idem písať bola jedna z vecí, ktorá mi na tomto príbehu maličko vadila. Lennie až príliš často myslela na sex! Ja viem, je to nesmierna hlúposť, no práve kvôli takýmto maličkostiam mi občas vrie krv v tele. Jasné, bola to tínedžerka, no aj ja som iba tínedžerka. No čo už, John Lenon zrejme nebola iba jednoduchou beznádejnou romatičkou, ako ja.
Jandy Nelson
» Je autorkou knihy Dám ti aj slnko.
» 25 novembra oslávila svoje 51. narodeniny.
» Miluje básne a jej obľúbený citát je "...the thing perhaps is to eat flowers and not to be afraid." /vecou je pravdepodobne jesť kvety a nebáť sa./
» Jej obľúbenou autorkou je Virginia Woolf.
» Vždy si veľmi užíva kupovanie nových nohavíc.
#Baileymichybalaatosomjuaninepoznala
#chcelabysomvidiettiekrasnemalbyzelenychzien
#bolotoroztomilodivne
#ajjachcemnajstchlapcaktorybymamaltakrad
#bolotovelkolepekrasnympravdivymsposobom
Pravdivo krásny a možno i trocha divný príbeh si môžme vychutnať vďaka Slovartu. Ja im špeciálne ďakujem za recenzný výtlačok tohto pravdivého a krásneho príbehu.
Keleka
.jpg)
3 komentárov
Citujem: "Vysvetliť, aká je táto kniha krásna, považujem za dosť ťažké..." A pre mňa je dosť ťažké vysvetliť, aká krásna♥ je tvoja recenzia. Už len tá báseň mi vohnala slzy do očí, neskutočná! Celá recenzia sa nesie v takom príjemnom duchu a používaš neskutočnú hru so slovami. Povedz mi, že píšeš poviedky, alebo už rovno knihu, lebo ak nie, tak sa do toho pusti! :D Chcem si prečítať od teba knihu, vážne, to by bolo veľkolepé dielo♥^.^♥ Ja viem, asi zniem preafektovane, no nedá sa inak...tento článok som čítala a čítala a nevedela sa dočkať, čo ma čaká v ďalšom odstavci, vete...PREKRÁSNA recenzia, klobúk dole!
OdpovedaťOdstrániťJandy mám rada, Dám ti aj slnko ma naozaj prekvapilo a celkovo som bola z knihy nadšená. Určite sa pozriem aj po tomto titule, už len kvôli tomu, ako nádherne o nej píšeš. Tak sa teším a musím povedať, že v Slovarte musia mať s teba obrovskú radosť...si skvostná recenzantka - a to myslím s tou najväčšou úprimnosťou! ;) Maj sa krásne a uži si víkend...
Tento komentár si čítam už asi po piaty raz a úprimne povedané, som tak v rozpakoch, že ani neviem, čo odpísať. Myslím, že aj keby mi bolo vážne hrozne, všetko, čo stačí je pomyslieť na tento komentár a celý deň sa mi rozžiari. Ďakujem, že si Mony, pretože si naozaj neskutočne úžasná osoba, na ktorej články, či komentáre sa vždy teším najviac. ♥ Mám ťa naozaj veľmi rada a myslím, že práve pre teba, ako človeka až s neuveriteľne dobrým srdcom je kniha Nebo na dosah ako stvorená :)
OdstrániťNikdy som nevedel, že ľudia sú na tomto svete bezcitní a veľmi zlí. Všetko to začalo, keď nás začala doma navštevovať rodinná priateľka. Nikdy sme nevedeli, že jej príchod do nášho domu nebol s dobrým úmyslom. Prichádzala k nám domov so zlými vecami, len aby nás prinútila nespracovať nič, čo robíme. Dôvodom, prečo bola k nám zlá, bolo to, že žiarlila na náš rodinný proces. Nebola šťastná, pretože nám to išlo dobre. A tak používa svoje zlo na zasadenie duchovných vecí do nášho domova. veci v našom dome sa začali kaziť, môj otec mal strašnú nehodu, ktorá ho takmer pripravila o život, z dobrého života, ktorý sme žili predtým, ako sa nám všetko začalo zhoršovať. Po niekoľkých mesiacoch prišiel do nášho domu jeden z našich bratrancov a videl, ako sa nám darí. Povedal, že tieto veci, ktoré sa nám dejú, nie sú len také obyčajné. Náš bratranec, ktorý nám prišiel predstaviť DR WALE, nám povedal, že je to DR WALE, kto pomáha jeho priateľovi obnoviť jeho rozpadnuté manželstvo. Povedal, že DR WALE nám môže pomôcť, takto sme sa skontaktovali s DR WALE na naše prekvapenie potom, čo kontaktoval DR WALE, ktorý nám povedal, že to všetko zlo nám robí náš rodinný priateľ. S pomocou DR WALE zistíme, kde pochovala zlé kúzla. S pomocou DR WALE sa všetko v našom dome opäť vrátilo do normálu. Môj otec sa opäť postavil na nohy. Ak máte niečo, čo znepokojuje vašu myseľ, poviem vám, aby ste sa obrátili na DR WALE, pretože je tým najlepším riešením. Môžete sa dostať cez WhatsApp/Viber: +2347054019402 ALEBO E-mail: drwalespellhome@gmail.com
OdpovedaťOdstrániť