Orig. názov: Passenger/ Autorka: Alexandra Bracken/ Séria: Cestovateľ/1 diel z 2/ 486 strán / Motýľ 2016/ fantasy, ktorá ma všetok čas sveta

Čas je ten najmocnejší pán,

nepremôže ho nik, ani vladár sám.

Nikdy nedobehne ho sláva, hoc sa jej darí, 

s časom odídu všetky krásy, moci čary.

Ona dokáže to, o čom iní snívajú iba, 

v prechodoch i čiarach času, môže sa hýbať. 

A keď sa v rukách jej, rozozvučí struna, 

započuje, že k sebe volá ju času vlna. 

Vo vlnách búrnych, nájdu ju bezradnú,

vydáva sa vtedy, na výpravu záhadnú, 

Výpravu, čo siaha za medze vĺn až,

výpravu, kde o všetkom, rozhoduje čas. 

"No existuje i niečo mocnejšie ako čas. Niečo mocnejšie ako všetko. Láska."

» Je ten najmocnejší pán... Čas. Taký záhadný. Mätúci. Tajomný. Nepreskúmaný. Nie je vecou, myšlienkou, či osobou. Je tu s nami stále. Nepretržite funguje. Plynie. Mení. Predstavte si to, plaviť sa po jeho vodách, ponárať sa do hlbín času a hľadať skryté záhyby a miesta nikým neobjavené. Ja som si to práve vďaka tejto knihe mohla predstaviť dokonale. A veľmi ma to bavilo. Cestovať časom. Vstúpiť do zázračného priechodu a vyjsť z neho na druhej strane Zeme v inom storočí. Cestovať. Až za hranice možností. Až za hranice času. 

» Nepremôže ho nik... Na cestovaní časom som si najviac zamilovala to stále meniace sa prostredie. Rôzne storočia, rôzne kultúry, rôzne miesta. A autorka sa s tým pohrala naozaj bravúrne. Každý moment, nové miesto a prostredie zabalila do vaty plnej, pre niekoho možno únavných, no podľa mňa obdivuhodných opisov. Môžete sa tešiť na vojnový Londýn, Paríž 20. storočia, či orientálne krajiny a vlny rozbúreného mora. Každé miesto v sebe skrývalo svoje kúzlo, svoju atmosféru, ktorá bola občas až strhujúca. Občas som až upodozrievala autorku, či na tých miestach naozaj nebola, pretože tie opisy boli magické. Nuž, talent by mohla rozdávať.

"Dobré nápady, ktoré má človek za tmy, je obyčajne najlepšie v tej tme aj nechať." (143)

» Nedobehne ho sláva... Nuž, okrem toho, že sa cestovaním každú chvíľu svet mení, my sa spoločne s Ettou ocitáme v jednom svete, ktorý ostáva nemenný. Svet cestovateľov. Starý ako čas samotný, a veľmi záhadný. A ako už býva zvykom, svet bezprávia, kde jeden človek ovláda všetkých a všetko. A veľká moc ešte nikoho neurobila lepším človekom. Veľmi sa mi páčilo, že aj cestovatelia mali nejaké pravidlá, ktorými sa museli riadiť, proces vytvárania, či zatvárania časových prechodov bol nesmierne zaujímavý. S každou stranou sa nám toho odkrýva viac a viac, a postupne sa dozvedáme všetky tajomstvá a záhady. A verte mi, svet do ktorého vstupujeme prostredníctvom tohoto príbehu, ani sám nevie, čo všetko dokáže.

» S časom odídu všetky krásy... To ako veľmi sa svet zmenil za posledné storočia si popri bežných starostiach a povinnostiach ani neuvedomujeme, no je tomu tak. Utláčanie žien, otroctvo, rasizmus... A za toto autorku veľmi obdivujem. Ukázala nám minulosť takú, aká bola, ukázala nám jej dobré i zlé stránky. Do "obyčajnej" fantasy vplietla niečo veľmi dôležité a veľmi vážne a získala si moju obrovskú náklonnosť.

» Ona dokáže, o čom iní snívajú... Etta je hlavnou hrdinkou príbehu, ktorej sa v jednu chvíľu život obráti úplne naruby. Je iba obyčajným dievčaťom, ktoré každým dňom tvrdo pracuje, aby sa jej sen stal realitou. Pre mňa nie je sympatickou, ani nesympatickou hrdinkou. Občas používala vlastnú hlavu a mala odvahu, no inokedy sa zasa správala, akoby ani sama nedokázala rozmýšľať. Bola fajn, no určite nie je jednou z tých hrdiniek, ktoré si nadosmrti zapamätám. Nicholas je pirát. Neviem, čo viac dodať, pretože ste si určite domysleli, že som sa zas a znova zamilovala. Pretože, kto by nemiloval pirátov? Okrem toho je vážne úžasný a každá žena by si priala byť jeho vyvolenou, pretože ak sa Nicholas raz zaľúbi, je žene oddaný už navždy. Okrem našich hlavných postáv sme sa v knihe mohli stretnúť so Sofiou, veľmi húževnatým dievčaťom, ktoré by to v tejto dobe nepochybne dotiahlo minimálne na prezidentku, mamou Rose, ktorá príbehom vďaka svojmu prirodzenému chladu ešte pekne zamáva, Cyrusa Ironwooda, muža s veľmi zlými činmi na konte. Cestu nám takisto ešte zamotajú mnohí predkovia, či potomkovia, ľudia zlí i dobrí, takí čo túžia po pokoji, i takí, ktorých ženie túžba moci. A vďaka všetkým týmto ľuďom možno povedať, že cesta časom bude ešte veľmi kľukatá.


» K sebe ju volá času vlna... Vždy musíš vrátiť, čo ukradneš. A presne to je i úloha Etty. Jej mama totiž kedysi dávno ukradla a ukryla niečo veľmi mocné a v rukách zlého človeka i veľmi nebezpečné. Úlohou Etty je vrátiť to naspäť pomocou zašifrovaného listu s inštrukciami. Možno je celá tá výprava nebezpečná a neuskutočniteľná, no musí to skúsiť. Musí urobiť tú správnu vec. Tú, ktorú ona sama za správnu považuje.

» Siaha za medze vĺn... Bez čoho by sa nezaobišiel správny príbeh? Áno, predsa bez môjho trepotajúceho sa srdiečka by to nešlo. A i táto kniha moje srdce rozochviala. Myslím, že už sami tušíte ako to bude, no nechám vás, nech máte prekvapenie. A hoci mená ani nič konkrétnejšie spomínať nechcem, môžem povedať, že ma romantické pasáže tejto knihy zobrali do krajiny-nekrajiny, kde som si hovorila, že svet je naozaj krásny. Bolo to tak neskutočne dobre napísané! Ak by som mala zhrnúť obľúbené tri pasáže tejto knihy, bol by to zmätený začiatok, ktorý ma hodil rovno do vĺn rozbúreného mora, romantické scény a...

» Rozhoduje čas... Koniec. Ma. Tak. Trochu. Zabil. Som zmätená. Chcem ďalší diel. A hoci sa snažím predvídať, neviem. Ja naozaj nič neviem. Nič.